Vlastnosti horľavých zmesí pár a plynov so vzduchom, prachových zmesí, určenie teploty a tlaku pri výbuchu plynných zmesí, plynné palivá a jedovatosť plynov
Vlastnosti horľavých zmesí pár a plynov so vzduchom
- C – zmes sa nám vznieti (túto hranicu nazývame dolná hranica vznietenia – DHV)
- Po bod E bude horieť (horná hranica vznietenia – HHV)
- D – bod kedy dostávame stechometrickú zmes (najlepší pomer horľaviny a vzduchu – 29,5-70,5)
- Oblasť B-C – vysoká koncentrácia vzduchu, malá koncentrácia horľaviny, zmes nebude horieť, v bode C sa nachádza DHV, výbušnosť
- Oblasť C-E – oblasť horenia (výbuchu), jednotlivé koncentrácie CO so vzduchom budú horieť až po HHV
- Oblasť E-A – oblasť vysokej koncentrácie CO a nízkej koncentrácie vzduchu – zmes nehorí
Zmes – DHV – HHV – iniciačná teplota (pe možnosť výbuchu)
acetylén – 2,5 – 80 -
H2 – 4 – 74,2 – 530
CO – 12,5 – 74,2 – 610
propán – 2,3 – 9,2 – 530
Horľavé vlastnosti prachových zmesí
PRACH – tuhé látky v jemne rozrobenom stave
- Prach ako taký sa získava ako vedľajší produkt (piliny) alebo je to hlavný výrobok (múka, práškový cukor)
- Ak prach rozptýlime vo vzduchu, vzniká disperzné prostredie alebo disperzný systém
- Disperzný systém s veľkosťou častíc nazývame sóli
- V prípade zmiešania so vzduchom – aerosoli (hmla, dym)
- V prípade zmiešania s vodou- hydrosoli
Prach vo výrobe sa usadzuje na stenách, el. vedeniach, potrebných systémom – takto usadený prach nazývame aerogél.
Rozptýlený prach má veľmi veľký povrch, je schopný chem. reakcie a má chem. aktivitu, nízky bod vznietenia.
Na disperziu prachu, ktorá vzniká v strojných zariadeniach pôsobí hlavne vlhkosť spracovávanej suroviny, vlhkosť vzduchu a rýchlosť pohybu vzduchu v miestnosti.
Disperzia prachu sa mení v závislosti od výšky, kde vzniká. Najmenšia disperzia sa nachádza na úrovni podlahy.
Rôzne prachy majú rôznu koncentráciu výbušnosti a vznietania napr. pšeničná múka – 20g/m3 a teplota 700°C; prýáškový cukor 8,9g/m3 a teplota 525°C; tabakový prach 101g/m3 a teplota 870°C; – nastane výbuch
- tieto vlastnosti látok prachových zmesí sa skúšajú.
Na vznietenie výbušných zmesí môže byť použitá el. iskra, ktorá musí mať intenzitu napr. pre zemný plyn-vzduch – 0,57 A; pre etán-vzduch – 0,45 A; propán-vzduch – 0,36A
Hranice vznietenia plynných zmesí sa menia v závisloti od veľkosti plameňa, od teploty a časového styku s plameňom.
Zmena hraníc vznietania metánu v závislosti od rozmerov a trvania styku
- Zväčšenie doby styku zmesi s plameňom znižuje dolnú hranicu vznietenia (DHV) a zvyšuje HHV.
- So zvyšovaním počiatočnej teploty sa interval vznietenia rozširuje, dolná medza sa znižuje a horná je závislá od počiatočnej teploty.
- Na hranice vznietenia vplýva tlak napr. vodík v tlak. pásme 0,1 až 12,5 MPa, nemení svoje hranice zmesi so vzduchom metán pri zvýšení tlaku sa dolná hranica nemení, mení sa len horná.
- Ak sa sledovaná výbušná zmes skladá z viacerých plynov napr. vodík, metán, etán…., DHV vieme určiť pomocou vzťahu: DHV = 100/(V1/H1 + V2/H2 + … +Vn/Hn) (%); pričom V1, V2, Vn sú objemy a H1..Hn sú dolné hranice výbušnín.
Teploty a tlaky pri výbuchu plynných zmesí
Q= V.c.t
Q – súčet spaľovacieho tepla látky a vnútornej energie výbušnej zmesi
V – objem zmesi
c – tepelná kapacita
Výbuchový tlak – pvýb = po . Tvyb/To . m/n (Pa)
po – počiatočný tlak výbušnej zmesi za normálnych podmienok 101.23 Pa
Tvýb – absolutná teplota pri výbuchu
To – počiatočn teplota pri výbuchu
m – počet molekúl produktov spaľovania po výbuchu
n – počet molekúl spaľovania zmesi pred výbuchom
Plynné palivá
Zmes plynov, kt. podľa pôvodu môžu byť prírodné alebo umelé,
- Prírodné plyny ťažíme zo zeme.
- Umelé plyny sa získavajú chem. spracovaním tuhých a kvapalných prípadne prír. plynov, čím sa dosiahnú ich lepšie vlastnosti
Vo verejnej sieti sa stretneme s propán-butánom a zemným plynom
Wobbeho číslo (Ws)- ukazovateľ, ktorý charakterizuje spaľovacie vlastnosti plynov a je to pomer skupenského tepla Qs a druhej odmocniny pomernej hustoty plynu d
Ws = Qs/√d
Podľa Wobbeho čísla sa horáky zaraďujú do 3 tried:
- koksárenský plyn
- zemný plyn
- propán-bután
Výbuchový tlak:
p2 = p1.V2.T2/T1/V1 (kPa)
p2 = 17,21 p1
P1 – začiatočný tlak zmesi
T1 – začiatočná teplota zmesi
V1 – začiatočný objem zmesi
T2 – skutočná výbuchová teplota
V2 – objem produktov po výbuchu
Jedovatosť plynov
Palivá, ktoré obsahujú CO sú jedovaté (koksarenský plyn).
Zemný plyn a propán-bután neobsahujú CO – nie sú jedovaté.
Na obsah CO vo vdychovanom vzduchu reaguje ľudský organizmus nasledovne:
- prípustná hranica 0,003 objem %
- bolesť hlavy, podráždenie 0,05 obj %
- závraty, silné bolesti hlavy 0,1 obj %
- smrť 0,25 obj. %
Spaľovacia rýchlosť plynu
- front horenia
- nehorľavá zmes – nehybná
- spaliny
- prúdiaca horľavá zmes
Front horenia sa môže zastaviť, keď sa horľavá zmes bude pohybovať proti frontu horenia výtokovou rýchlosťou Wp, ktorá sa = normálnej rýchlosti šírenia plameňa Un. V tomto prípade dojde k stabilizácii frontu horenia, na čom sú postavené plynové horáky
Normálna rýchlosť šírenia plameňa pre jednotlivé horľavé plyny Un
- je rôzna a závisí od koncentrácie horľavej zmesi
Normálna rýchlosť šírenia rôznych plynov:
Charakteristika niektorých plynov
Zemný plyn – ropný a karbónový (vo voľných ložiskách), je ľahší ako vzduch, výhrevnosť 31000- 38000 KJ/m3
- je výbušný, nezapácha, preto sa musí odorizovať (pridanie prísad, aby zapáchal)
- nie je jedovatý, ale je nedýchateľný
Propán-bután – bezfarebný, zapáchajúci plyn, výhrevnosť 92000 KJ. m3
- dvakrát ťažší ako vzduch, výbušný, nie je jedovatý, ale je nedýchateľný
- možno ho skvapalniť
- pri jeho spaľovaní vzniká CO
-charakteristika niektorých plynov:
Zemný plyn- ropný a karbónový (vo voľných ložiskách), je ľahší ako vzduch, výhrevnosť 31000- 38000 KJ/m3
- je výbušný, nezapácha, preto sa musí odorizovať
- nie je jedovatý, ale je nedýchateľný
Propán – bután- bezfarebný, zapáchajúci plyn, výhrevnosť 92000 KJ. m3
Je dva krát ťažší ako vzduch, výbušný, nie je jedovatý, ale je nedýchateľný
Možno ho skvapalniť
Pri jeho spaľovaní vzniká CO





Nechaj komentár