Plánovanie auditov

↓

Príprava auditu

↓

Realizácia auditu

↓

Vyhodnotenie auditu a zlepšovanie

Čítaj zvyšok »

Audítorský tím tvorí jeden alebo viacero audítorov, pričom jeden z nich je vedúcim. V audítorskom tíme môžu byť aj osoby, ktoré sa školia na audítorov a podľa potreby aj technickí experti. Technický expert je osoba, ktorá má špeciálne znalosti o predmete auditu. Audítorský tím môžu sprevádzať aj iné osoby ako pozorovatelia, ale nie sú jeho súčasťou

Audítor má:

• Pripraviť sa od základu,
• Dbať na stále chovanie (spolupracovníkov, preverovaných),
• Vedieť počúvať a rozumieť (jazyk, slovník),
• Zachovať nestrannosť (posudzovať nezávisle a pravdivo),
• Nechať prebehnúť dohodnutý program,
• Všetko zaznamenávať a uchovávať si poznámky,
• Pri riešení problému overiť, či sa nejedná o falošný problém.

Čítaj zvyšok »

Audítor musí mať prípravu: formálnu (pravidelne aktualizovanú), praktickú

Kvalifikačné kritéria a požiadavky na audítora

• vzdelanie (dokladované)
• výcvik (kurzy, školenia)
• skúsenosti (účasť na auditoch)
• osobné vlastnosti (charakter)
• riadiace schopnosti (jednanie, vystupovanie pri audite)
• udržiavanie kvalifikácie (doškoľovanie, znalosť noriem a pod.)

Charakteristika audítora

Teoretické a praktické znalosti, Znalosti v oblasti SMK,, Znalosť používania techniky auditu, Schopnosť komunikovať, Systémové a analytické myslenie, Schopnosť vyjadrovania sa, Kombinačné schopnosti, Organizačné schopnosti, Ekonomické myslenie, Podnikateľské myslenie, Kritický duch, Diplomacia, Zdvorilosť,  Prísnosť, Schopnosť redigovania, Schopnosť byť sám sebou, Schopnosť byť prirodzený, Metodičnosť, Neovplyvniteľnosť, Rešpektovať terminológiu, vedieť dávať presné otázky, Vedieť improvizovať

Čítaj zvyšok »

Druhy auditov:

Audit – systematický, nezávislý a zdokumentovaný proces získavania dôkazov auditu a ich objektívneho vyhodnocovania s cieľom určiť rozsah, v akom sa plnia kritéria auditu.

Čítaj zvyšok »

O podmienkach pri skúšaní a kalibrácii pojednáva norma STN EN ISO 17025- Všeobecné požiadavky na spôsobilosť skúšobných a kalibračných laboratórií. Norma je dôležitá aj z pohľadu ochrany spotrebiteľa. Musela získať postavenie národnej normy buď vydaním identického textu, alebo jej schválením najneskôr do novembra 2000. V SR vyšla v decembri 2000. V roku 2005 bola revidovaná 17025:2005.

Úvod normy ISO/IEC 17025:

• Akreditačné orgány, ktoré uznávajú spôsobilosť skúšobných a kalibračných laboratórií môžu používať túto medzinárodnú normu ako základ na akreditáciu
• Kapitola 4 stanovuje požiadavky týkajúce sa seriózneho manažmentu
• Kapitola 5 stanovuje požiadavky týkajúce sa technickej spôsobilosti na vykonávanie určitých typov skúšok alebo kalibrácií
• Skúšobné a kalibračné laboratóriá, ktoré vyhovujú tejto medzinárodnej norme, sú preto svojou činnosťou takisto v zhode s ISO 9001
• Certifikácia podľa ISO 9001 sama o sebe nie je preukázaním spôsobilosti laboratória poskytovať z odborného hľadiska platné údaje a výsledky
• Medzinárodné uznávanie výsledkov skúšok a kalibrácií sa zjednoduší, ak budú laboratóriá v súlade s touto normou, a ak získajú akreditáciu od akreditačných orgánov, ktoré využívajú túto normu a ktoré vstúpili do vzájomných dohôd o uznávaní so zodpovedajúcimi orgánmi iných krajín
• Používanie tejto normy má uľahčiť spoluprácu medzi laboratóriami a inými orgánmi, pomôcť pri výmene informácií a skúseností a pri harmonizácii noriem a postupov

Čítaj zvyšok »

Audítor - osoba s kompetentnosťou vykonávať audit.

Audítorský tím - jeden alebo viacero audítorov vykonávajúcich audit a podľa potreby sprevádzaných technickými expertmi.

• Jeden audítor v audítorskom tíme je vymenovaný za vedúceho audítorského tímu.
• V audítorskom tíme môžu byť audítori, ktorí sa pripravujú na audítorskú činnosť.

Technický expert – osoba, ktorá poskytuje špecifické poznatky alebo posudky audít. tímu

• Špecifické poznatky alebo posudky sú také, ktoré sa týkajú organizácie, procesu alebo činnosti, ktoré sa majú auditovať, ako aj jazyka alebo kultúrneho prostredia.
• Technický expert nepôsobí ako audítor v audítorskom tíme.

Klient auditu – organizácia alebo osoba požadujúca audit. Klient auditu môže byť auditovaná organizácia alebo akákoľvek iná organizácia, ktorá má predpisové alebo zmluvné právo vyžadovať audit.

Ciele auditu

• stanovenie miery zhody SMK so špecifikovanými požiadavkami
• potvrdenie účinnosti a efektívnosti zavedeného SMK z hľadiska splnenia cieľov stanovených vrcholovým vedením
• určenie zhody s požiadavkami v regulovanej oblasti ( napr. plnenie zákonných opatrení, noriem a predpisov )
• zabezpečenie funkčnosti SMK, vrátane stanovenia požiadaviek zákazníka na SMK
• meranie výkonnosti organizácie a stanovenie požiadaviek na zvýšenie efektívnosti SMK
• zistenie stavu prípravy SMK k certifikácii
• identifikácia oblastí pre potenciálne zlepšovanie SMK, prevenciu a systematické predchádzanie nezhodám

Zistenia auditu - výsledky vyhodnotenia zozbieraných dôkazov auditu (3.3) v porovnaní s kritériami auditu (3.2)

ISO 19011 poskytuje návod na:

• manažérstvo programov auditu, realizáciu interných a externých auditov SMK
• a/alebo systémov environmentálneho manažérstva,
• ako aj na kompetentnosť a hodnotenie audítorov.
• Je určená na používanie širokým okruhom potenciálnych záujemcov vrátane audítorov, organizácií zavádzajúcich SMK a/alebo systémy environmentálneho manažérstva, organizácií, ktoré chcú realizovať  interné a externé audity SMK a/alebo systému environmentálneho manažérstva zo zmluvných dôvodov, a organizácií angažovaných v certifikácii a príprave audítorov, v certifikácii/registrácii systémov manažérstva, v akreditácii alebo normalizácii pri posudzovaní zhody.
• Túto medzinárodnú normu možno v zásade použiť aj na iné druhy auditu za predpokladu, že sa v takýchto prípadoch osobitná pozornosť venuje určeniu potrebnej kompetentnosti členov audítorského tímu.
• Zámerom bolo, aby návod v tejto medzinárodnej norme bol flexibilný. Jeho používanie sa môže líšiť podľa veľkosti, charakteru a zložitosti auditovaných organizácií, ako aj podľa cieľov a predmetov realizovaných auditov.

Čítaj zvyšok »

Preskúšanie výrobcov, výrobkov, postupov a personálu podľa európskych smerníc:

I.  Smernica pre tlakové zariadenia 97/23/EG

• návrh a jeho preskúmanie
• preskúšanie typu
• stavebné a tlakové skúšky
• schválenie postupu zvárania
• skúšky zvarencov
• skúšky personálu pre nedeštrukčné metódy
• certifikácia

Čítaj zvyšok »

Certifikácia je osvedčenie zhody. Znamená, že tretia strana (nezávislý orgán) prehlási, že je zaručená zhoda identifikovaného výrobku, postupu alebo služby s predpísanou normou. Aby niekto mohol takéto osvedčenie vydať, musí tiež spĺňať určité kritériá, ktorých mieru zhody s prijatými predpismi posúdi tzv. akreditačný orgán

Postup pri certifikácii manažérskych systémov

Prvá etapa úvodného certifikačného auditu je zameraná na auditovanie dokumentácie systému manažérstva zákazníka, preskúmanie podmienok lokality zákazníka, jeho chápania požiadaviek normy. Posudzuje sa, či sa plánujú a vykonávajú interné audity, preskúmanie manažmentom a či úroveň implementácie systému manažérstva vytvára predpoklady, že zákazník je pripravený na druhú etapu auditu. Na základe dokumentovaných zistení sa potvrdí/upraví program druhej etapy auditu. Prvá etapa môže/nemusí byť vykonávaná na mieste u zákazníka. V prípade, že sa koná na mieste je postup rovnaký ako uvádza vývojový diagram pre druhú etapu.

I. etapa – Vybudovanie systému (SMK, EMS, SMBOZP)

1. Vstupný audit za účelom zistenia skutkového stavu vo firme, analýza stavu.
2. Na základe vstupného auditu a analýzy, vypracovanie návrhu postupu budovania systému vo firme.
3. Školenie manažmentu firmy o zásadách a postupe pri budovaní systému a jeho certifikácii.
4. Tvorba systému – dokumentácie SMK (EMS, SMBOZP) s možnou spoluprácou poradensko-konzultačnej organizácie.
5. Vyškolenie interných audítorov.
6. Praktický zácvik interných audítorov pri vykonaní prvých interných auditov.
7. Doladenie systému na základe výsledkov interných auditov, školenie zamestnancov, školenie vedenia firmy.
8. Vykonanie záverečného auditu pripravenosti firmy na certifikáciu (poradenskou organizáciou).
9. Certifikácia systému oprávnenou externou organizáciou (audit 3.stranou).

Druhá etapa úvodného certifikačného auditu – jej účelom je zhodnotiť zavedenie systému manažérstva klienta vrátane jeho efektívnosti v celkom rozsahu a v súlade s príslušnou normou na mieste u posudzovaného zákazníka.

II. Etapa – Udržiavanie a zlepšovanie (SMK, EMS, SMBOZP)

1. Hodnotenie výkonnosti procesov firmy. Hodnotenie plnenia firemných cieľov.
2. Aktualizácia dokumentácie, revízia dokumentácie a zlepšovanie procesov na základe výsledkov hodnotenia výkonnosti procesov, zákazníckych auditov a ich požiadaviek, odberateľských auditov a ich výsledkov, certifikačných auditov a ich výsledkov.
3. Zvyšovanie povedomia ku kvalite, environmentu, bezpečnosti, požiadavkám zákazníka.
4. Zabezpečenie plánovaných a neplánovaných interných auditov.
5. Kontrolný, resp. recertifikačný audit stranou.

Akreditácia znamená uznanie spôsobilosti vykonávať určité skúšky a overenie zhody (t.j. certifikáciu). V ponímaní štátnom, je akreditácia vykonávaná národným akreditačným orgánom, ktorý je zapojený do siete Európskych akreditačných miest. V SR bol pre účely akreditácie vytvorený SNAS (Slovenská národná akreditačná služba), ktorého funkciu zabezpečujú výkonné a poradné komisie komisie koordinované ÚNMS SR (Úrad normalizácie, metrológie a skúšobníctva SR).

Cieľom akreditačného procesu je vytvorenie vzájomne uznávaného hodnotenia na princípe plnej transparentnosti, t.z. že výsledky skúšok laboratórií a skúšobní môžu byť plne akceptované od ktoréhokoľvek akreditovaného pracoviska v celom štáte. Z globálneho hľadiska EÚ je dôležité zabezpečiť takéto uznávanie výsledkov v celom priestore. K tomu účelu bol zriadený inštitút notifikácie resp. registrácie orgánu alebo organizácie v rámci EÚ. Právo prihlásiť akreditované (v rámci SR) pracovisko na notifikáciu v Bruseli u EOTC (Európska organizácia pre skúšanie a certifikáciu) má iba národný akreditačný orgán.

SNAS – Slovenský národná akreditačná služba

• Bol ustanovený na základe uznesenia vlády SR č. 866/1993 a zriadený na základe Rozhodnutia predsedu Úradu normalizácie, metrológie a skúšobníctva SR (ÚNMS SR) č. 9/1993. Rozhodnutím predsedu ÚNMS SR č. 4/97 bola organizácia pretransformovaná na Slovenskú národnú akreditačnú službu (SNAS), s rozhodovacou právomocou, s účinnosťou od 1. januára 1998.
• Na základe zriaďovacej listiny predsedu ÚNMS SR bola Slovenská národná akreditačná služba s účinnosťou od 1.1.1999 konštituovaná ako štátna nezisková organizácia so samostatnou právnou subjektivitou.
• Podľa §22 zákona č. 264/1999 Z.z. v znení neskorších predpisov Ministerstvo hospodárstva SR svojím rozhodnutím zo dňa 7. januára 2000 autorizovalo SNAS ako jedinú akreditujúcu osobu na vykonávanie akreditácie v Slovenskej republike.
• SNAS vykonáva svoju činnosť podľa zákona č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme.
• Informácie o akreditačnom procese - posudzovanie a akreditácie, dokumenty obsahujúce požiadavky na akreditáciu, dokumenty popisujúce práva a povinnosti akreditovaných subjektov
• Podanie žiadosti o akreditáciu - podľa § 25 odseku 2 zákona č. 264/1999 Z. z.
• Posúdenie žiadosti podľa § 25 odseku 2 zákona č. 264/1999 Z. z.
• Doplnenie žiadosti podľa § 25 odseku 3 zákona č. 264/1999 Z. z.
• Registrácia žiadosti
• Zrušenie žiadosti
• Zmluva o akreditácii podľa § 25 odseku 4 zákona č. 264/1999 Z. z.
• Posudzovanie vymenovaným kvalifikovaným posudzovateľom, resp. skupinou posudzovateľov
• Vypracovanie správ o posudzovaní posudzovateľmi
• Rozhodnutie o akreditácii – o udelení akreditácie rozhoduje riaditeľ SNAS.
• Udelenie akreditácie – akreditačný orgán vydá žiadateľovi osvedčenie o akreditácii, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je Príloha k osvedčeniu o akreditácii

Čítaj zvyšok »