Just In Time (v preklade znamená práve v/na  čas) je  nová výrobná a logistická  stratégia,  často nazývaná aj ako nová filozofia myslenia, ktorá umožní zvýšenie efektívnosti výroby bez zvýšenia nákladov. Just In Time (ďalej len JIT) požiadavky zákazníka (trhu) sú uspokojené zodpovednou reakciou obchodu. Koncepciou JIT sa výroba môže realizovať iba za dôslednej spolupráce s dodávateľom výrobných komponentov.

Aplikácia koncepcie JIT  v zásobovaní predpokladá vysokú pohotovosť, disciplínu a spoľahlivosť v dodávateľsko-odberateľských vzťahoch. Požiadavka uplatnenia JIT vychádza od odberateľa po dôkladnej analýze,  či objednávaný sortiment v množstve a kvalite zodpovedá hlavným charakteristikám koncepcie JIT.

Až po pozitívnych záveroch analýzy sa odporúča vytvorenie dlhodobého dodávateľsko-odberateľského vzťahu, ktorý môže mať rôzne vývojové stupne. Ukazuje sa, že stupne odberateľsko-dodávateľských vzťahov JIT-u závisia najmä od hodnoty a množstva dodávaných výrobkov,  od požadovanej pružnosti výroby, od prepojenia vzájomných informačných systémov a od vzdialenosti medzi dodávateľom a odberateľom.

Koncepcia zásobovania JIT sa uplatňuje s úspechom najmä tam, kde je potrebné zabezpečiť dodávku veľkého množstva výrobkov v presne špecifikovaných podmienkach. Pre konkretizáciu podmienok sa využíva najčastejšie metóda ABC - XYZ.

Východiskom pre uplatnenie metódy ABC  je rozdelenie materiálových druhov na tri skupiny. Najdôležitejším hľadiskom pre triedenie je najmä hodnotový rozsah spotreby jednotlivých druhov materiálu.  Vychádza sa z  poznatku, že vo väčšine prípadov možno pozorovať veľmi nerovnomernú hodnotovú štruktúru spotreby za určité časové obdobie. Rozdelením jednotlivých druhov materiálu podľa ich podielu na celkovej výške celoročnej spotreby sa triedia tri skupiny s určitým zložením počtu druhov a podielu na hodnotách spotreby.

Jednotlivým skupinám zásob venujeme vo všetkých fázach riadenia zásobovacieho procesu odlišnú pozornosť:

• A – 5 až 15 % druhov predstavuje 60 – 80% podielu na celkovej spotrebe,
• B – 15 až 25 % druhov predstavuje 15 – 25 % podielu,
• C – 60 až 80 % druhov predstavuje 5 – 15 % podielu.

Skupina súčiastok (A) je priamo dopravená od dodávateľa k používateľovi na začiatok montážnej linky, kde sa súčiastky vyložia z paliet. Palety sa následne vracajú späť k dodávateľovi. Ďalšia skupina súčiastok (B) je pravidelne dodávaná do skladu, z ktorého bez  ďalších manipulačných operácií je v pravidelných manipulačných dávkach zásobovaná montážna linka. Materiálový tok skupiny súčiastok (C) je najzložitejší vzhľadom na to, že v sklade u odberateľa je potrebné realizovať niektoré manipulačné operácie (vyloženie,  tvorba dávok, manipulácia s paletami a pod.) pred jej konečnu dopravou na montážnu linku.

Metóda XYZ klasifikuje jednotlivé druhy materiálov podľa rozptylu dopytu a doby uplatnenia požiadaviek do troch hlavných skupín.

X – konštantný dopyt, občasná nepravidelnosť:

• týždenná pravdepodobnosť doby uplatnenia požiadavky je >95 %,
• rozptyl mesačného dopytu je <± 20 %.

Y – veľká nepravidelnosť dopytu:

• týždenná pravdepodobnosť doby uplatnenia požiadavky je >70 %,
• rozptyl mesačného dopytu je <50 %.

Z – nepravidelný dopyt:

• týždenná pravdepodobnosť doby uplatnenia požiadavky je < 70 %,
• rozptyl mesačného dopytu je >  ± 50 %.

Pre aplikáciu koncepcie JIT v zásobovaní je v prvom rade vhodné voliť (vyberať) materiály zo skupiny AX, AY, potom BX, BY a CX