ISM – Integrované systémy manažérstva

1. 6 základných prvkov integrovaného systému manažérstva a zatrieďte ich do PDCA cyklu.

2. Vysvetlite pojmy proces, postup, procesný reťazec, vlastník a operátor procesu.

Proces súbor vzájomne súvisiacich alebo ovplyvňujúcich činností, ktoré transformujú vstupy na výstupy. Transformácia vstupov na výstupy pomocou zdrojov, ktoré sú k dispozícii v súlade so stanovenými pravidlami.

Postup stanovený spôsob vykonávania činností alebo procesu.(Ako to robiť?)

Druhy procesov:

  1. Horizontálne – prechádzajú naprieč organizáciou (spracovanie objednávky, manažérstvo projektov)
  2. Vertikálne – patria k funkčným oblastiam podniku (nákup, plánovanie výroby)
  3. Individuálne – vykonávajú ich jednotliví operátori (zváranie, sústruženie)

Procesný reťazec

Vlastník procesu je ten, kto proces zaviedol a nesie zaň celkovú zodpovednosť. Je zodpovedný za jeho zlepšovanie

Operátor procesu je ten, kto s procesom pracuje. Nesie zodpovednosť za odstránenie nezhôd v procese.

3. Stručne popíšte systém manažérstva BOZP podľa OHSAS 18001 a vymenujte jeho špecifické prvky.

Systém manažérstva BOZP je časť celkového systému manažérstva umožňujúca riadenie rizík BOZP súvisiacich s podnikateľskou činnosťou organizácie, zahŕňa organizačnú štruktúru, plánovacie činnosti, povinnosti, praktiky, postupy, procesy a zdroje pre návrh, zavedenie, dosiahnutie, preskúmanie a dodržiavanie politiky BOZP organizácie.

4. Stručne popíšte systém environmentálneho manažérstva podľa ISO 14001 a vymenujte jeho špecifické prvky.

Norma špecifikuje požiadavky systému environmentálneho manažérstva tak, aby organizácii umožnila vytvoriťzaviesť politiku a ciele berúc do úvahy právne požiadavky , ktoré sa organizácia zaviazala plniť, a informácie o významných environmentálnych aspektoch.

Enviromentálna politika:

  • vyhlasuje ju TOP manažment
  • musí obsahovať záväzok k neustálemu zlepšovaniu a prevencii znečisťovania, na dodržiavanie aplikovateľných právnych požiadaviek a iných požiadaviek, ktoré s organizácia zaviazala plniť
  • musí byť dokumentovaná, zavedená a udržiavaná na všetkých úrovniach organ.
  • byť dostupná všetkým zainteresovaným stranám
  • byť pravidelne podrobená preskúmaniu, aby sa zabezpečila jej vhodnosť

Plánovanie:

–          enviromentálne aspekty

  • organizácia musí vytvoriť, zaviesť a udržiavať postupy  na identifikáciu evn. aspektov svojich činností, výrobkov a služieb,  na určenie takých aspektov, ktoré majú alebo môžu mať  významný vplyv na ŽP.
  • musí dokumentovať a aktualizovať tieto informácie a zabezpečiť, aby významné environmentálne aspekty boli brané do úvahy pri vytváraní, zavádzania udržiavaní systému environ. manažérstva.

–          zákonné a iné požiadavky – prístup k legislatíve, spôsobilosť rozhodnúť a aplikovaní, interné oznamovanie požiadaviek

–          ciele, cieľové hodnoty a programy

  • cieľ: zníženie spotreby energie
  • cieľová hodnota: znížiť spotrebu el.energie oproti minulému roku min. o 10%
  • ciele a cieľ. hodnoty majú byť: presné S , merateľné M, dosiahnuteľné A,  určovať zodpovednosť R, časovo ohraničené T

Organizácia musí vytvoriť, zaviesť a udržiavať program(y) na dosahovanie svojich cieľov a cieľových hodnôt

Zavedenie a prevádzka:

  • zdroje, úlohy, zodpovednosť a právomoc
  • tréning, povedomie, spôsobilosť
  • komunikácia
  • dokumentácia
  • riadenie dokumentov
  • riadenie prevádzky
  • havarijná pripravenosť a odozva

Kontrola a nápravná činnosť:

  • meranie a monitorovanie
  • hodnotenie zhody
  • nezhoda, nápravná a preventívna činnosť
  • riadenie záznamov
  • interný audit

Preskúmanie manažmentom:

  • zahŕňa hodnotenie príležitostí na zlepšenie a potrebu zmien SEM (záznamy sa musia uchovávať)
  • vstup do preskúmaní manažmentom musí obsahovať: výsledky interných auditov, komunikáciu od externých zainteresovaných strán, env. správanie organizácie, stav náprav. a prevent. činností, odporúčania na zlepšenie

5. Popíšte pojmy kvalita, procesný prístup, požiadavka.

Kvalita – miera, s akou súbor vlastných charakteristík spĺňa požiadavky

Vlastná charakteristika – je súčasť výrobku – napr. priemer skrutky

Pridelená charakteristika – nie je vlastnou charakteristikou – napr. cena výrobku

Požiadavka –  je potreba  alebo očakávanie, ktoré sa určia, všeobecne sa predpokladajú alebo sú povinné

Procesný prístup

6. Popíšte požiadavky na riadenie nezhodného produktu

Produkt nezodpovedajúci požiadavkám musí byť identifikovaný a riadený, aby sa zabránilo jeho neželateľnému použitiu alebo dodávke. Dokumentovaný postup musí definovať riadenie a príslušnú zodpovednosť a právomoc pri narábaní s nezhodným produktom.

Organizácia musí pri nezhodnom produkte postupovať jedným z nasledujúcich spôsobov:

a) vykoná činnosť, ktorá odstráni zistenú nezhodu;

b) autorizuje jeho používanie, uvoľnenie alebo prijatie na základe povolenia výnimky pracovníkom s príslušnou právomocou a podľa potreby zákazníkom

c) vykoná činnosť, ktorá zabráni jeho pôvodnému zamýšľanému použitiu alebo aplikácii.

Záznamy o charaktere nezhôd a následne prijatých opatreniach, vrátane dovolených výnimiek, musia byť udržiavané. Nezhodný produkt sa musí po oprave znova verifikovať na preukázanie zhody s požiadavkami. Ak je nezhodný produkt zistený po dodaní alebo po začatí používania, musí organizácia prijať opatrenie primerané účinku alebo možnému účinku nezhody.

7. Aké všeobecné požiadavky musí spĺňať politika integrovaného systému manažérstva?

Zahŕňa politiku SMK. SMBOZP a EMS

SMK:

Vrcholový manažment musí zaistiť, aby politika kvality:

  • bola primeraná účelu organizácie,
  • obsahovala záväzok spĺňať požiadavky a trvalo zlepšovať efektívnosť SMK,
  • poskytovala rámec na vypracovanie a preskúmanie cieľov kvality,
  • bola zverejnená a pochopená v rámci organizácie,
  • bola preskúmaná s ohľadom na trvalú vhodnosť.

SMBOZP:

Politiku BOZP definuje a vyhlasuje vrcholový manažment a musí byť:

  • dokumentovaná, zavedená a udržiavaná na všetkých úrovniach organizácie,
  • oznámená všetkým zamestnancom, aby si boli vedomí svojich záväzkov v oblasti BOZP,
  • byť dostupná všetkým zainteresovaným stranám,
  • pravidelne preskúmaná, aby sa zabezpečila dôležitosť a vhodnosť pre organizáciu,
  • vytvára základný rámec pre stanovenie cieľov BOZP.

ESM:

Environmentálnu politiku definuje a vyhlasuje vrcholový manažment a musí byť:

  • primeraná charakteru a rozsahu environmentálnych vplyvov činností, výrobkov a služieb,
  • obsahovať záväzok k neustálemu zlepšovaniu a prevencii znečisťovania,
  • obsahovať záväzok na dodržiavanie aplikovateľných prácnych požiadaviek, ktoré sa org. zaviazala plniť, ktoré sa vzťahujú na jej environmentálne aspekty,
  • byť dokumentovaná, zavedená a udržiavaná na všetkých úrovniach organizácie,
  • byť oznámená všetkým osobám, ktoré pracujú pre org. alebo v jej mene,
  • byť dostupná všetkým zainteresovaným stranám,
  • pravidelne preskúmaná, aby sa zabezpečila jej relevantnosť pre organizáciu,
  • poskytuje rámec na stanovenie a preskúmanie environmentálnych cieľov a cieľových hodnôt.

8. Aké všeobecné požiadavky musia spĺňať ciele integrovaného systému manažérstva?

Strategické ciele:

  • plán rastu pre budúce obdobie
  • splnenie požiadaviek zákazníka
  • zaistenie flexibility služieb
  • zlepšenie efektívnosti prevádzky
  • riadenie zmien
  • riadenie obchodných vedomostí
  • zvýšenie „hodnoty“ poskytovaných služieb
  • riadenie akcionárskych vyhliadok do budúcnosti

Prevádzkové ciele:

  • minimalizovanie dokumentácie
  • maximálna prehľadnosť
  • minimalizovanie byrokracie
  • optimalizácia technológie
  • minimalizácia rizík

“Zlepšenie výkonnosti podnikania”

9. Popíšte požiadavky noriem OHSAS 18001 a ISO 14001 kladené na havarijnú pripravenosť a odozvu.

OHSAS 18001:

Organizácia musí:

  1. zaviesť (vypracovať) a udržiavať plány a postupy na identifikáciu potenciálu a odozvy na udalosti a havarijné stavy a na prevenciu a zníženie pravdepodobnosti ochorenia a zranenia, ktoré s nimi môže byť spojené,
  2. preskúmať svoje plány a postupy ohľadom svojej pripravenosti a odozvy a na havarijné stavy, najmä po výskyte incidentov (udalosti) alebo havarijných situácií,
  3. tam kde je to možné/praktické, tieto postupy pravidelne preskúšavať.

ISO 14001:

Organizácia musí:

  1. vytvoriť, zaviesť a udržiavať postupy na identifikáciu potenciálnych havarijných situácií a potenciálnych nehôd, ktoré môžu mať vplyv na ŽP a ako bude na ne reagovať,
  2. reagovať na konkrétne havarijné situácie a nehody a predchádzať súvisiacim nepriaznivým environmentálnym vplyvom alebo ich zmierňovať,
  3. pravidelne preskúmavať a podľa potreby upravovať postupy havarijnej pripravenosti a odozvy, najmä po výskyte nehôd alebo havarijných situácií,
  4. pravidelne skúšať takéto postupy, tam kde je to možné.

10. Popíšte nápravnú, preventívnu činnosť, neustále zlepšovanie a vysvetlite rozdiel medzi nimi.

Nápravná činnosť – činnosť na odstránenie príčiny zistenej nezhody alebo inej neželateľnej situácie.

Preventívna činnosť – činnosť na odstránenie príčiny potenciálnej nezhody alebo inej potenciálnej neželateľnej situácie.

Neustále zlepšovanie

  • Neustále zlepšovať efektívnosť prostredníctvom využívania politiky, cieľov, výsledkov auditov, analýzy údajov, nápravných a preventívnych činností a preskúmania manažmentom.
  • Časté a pravidelné zlepšovanie.
  • Prioritizovať príležitosti na zlepšovanie, ktoré vedú k spokojnosti zákazníka a prinesú najlepší návrat investícií.
  • Úsilie na zlepšovanie nesmie byť zamerané len na dosiahnutie zhody so stanovenými požiadavkami.
  • Proaktívny prístup k rozvoju SMK: využitie nápadov zamestnancov; skupiny zlepšovania kvality

- červená farba –  niečo  sa stalo

- zelenou farbou sa to musí vrátiť na normálny stav

– v preventívnej to nie je, keďže nedochádza k žiadnej udalosti..

–  zlepšovanie – ide sa  hore narozdiel od prvých dvoch kde len systém stoji na mieste

11. Čo je to audit? Vymenujte typy auditov a určite rozdiel medi nimi.

Auditsystematický, nezávislý a zdokumentovaný proces získavania dôkazov auditu a ich objektívneho vyhodnocovania s cieľom určiť rozsah, v akom sa plnia kritéria auditu.

Typ 1

1. Audit prvej strany – Interný audit – vykonávaný vo vlastnej organizácii, vlastnými (alebo externými) pracovníkmi pre zistenie, či SMK:

  • zodpovedá plánovaným opatreniam, požiadavkám normy a požiadavkám stanoveným organizáciou
  • sa efektívne zaviedol a či sa udržiava

2. Audit druhej strany- externý audit – audit kupujúceho (alebo zákazníka) u predávajúceho alebo možného predávajúceho

  • ak náš zákazník audituje nás (oni nás)
  • ak my auditujeme nášho existujúceho alebo potenciálneho dodávateľa (my ich)

Ciele auditu:

  • Získať dôveru v dodávateľa.
  • Znížiť možnosť rizika nekvalitnej dodávky.
  • Určiť, či dodávateľ rozumie svojim zodpovednostiam.
  • Rozšíriť svoj rozsah pochopenia, riadenia a kontroly nad výrobkom.
  • Zistiť úroveň informačnej bezpečnosti u dodávateľa.

3. Audit treťou stranou – externý audit (nezávislá organizácia) – audit za účelom schválenia SMK. Audítor a auditovaný nemajú taký zmluvný vzťah ako predávajúci a kupujúci. Akreditovaný certifikačný orgán

Typ 2

Audit dokumentácie – vykonávaný na stanovenie, či je dokumentácia SMK v zhode s požiadavkami a s príslušnou normou. Predstavuje iba jednu zo základných činností, ktoré tvoria celkový audit SMK.

Audit implementácie – vykonávaný voči požiadavkám špecifických postupov stanoviť stupeň zavedenia a efektívnosti postupov.

12. Popíšte pojmy zhoda, nezhoda, objektívny dôkaz a uveďte, prostredníctvom čoho získavame objektívne dôkazy.

Zhoda - splnenie požiadavky

Nezhoda – nesplnenie požiadavky

Objektívny dôkaz – údaje podporujúce existenciu alebo pravidelnosť niečoho.

– získava sa pozorovaním, meraním, skúškou, záznamami

13. Vymenujte a popíšte kategórie nezhôd

1. Kategória I (Major Non-Conformity – veľké nezhody)– úplná absencia dokumentácie a/alebo implementácie požiadavky normy, alebo väčšie množstvo nezhôd kategórie II v tej istej požiadavke (článku) normy, alebo nezhoda, ktorá vyvoláva významné pochybnosti o tom, či dodávaný výrobok alebo služba bude spĺňať dohodnuté požiadavky.

2. Kategória II ( Minor Non – Conformity – drobné nezhody)– menší nedostatok, buď v implementácii alebo v jednotlivých prípadoch aplikácie smerníc a inštrukcií, ktoré nie sú kriticky dôležité pre funkčnosť systému a závažne ho nenarúšajú.

3. Pozorovanie (Observation) – zistenie, ktoré nemusí práve teraz ovplyvňovať kvalitu výrobku alebo služby, ale je audítorom posúdené ako možný problém. Nemusí sa priamo vzťahovať na niektorú požiadavku normy, ale môže ovplyvňovať kvalitu výrobku alebo služby.

14. Popíšte preskúmanie manažmentom, určte vstupy a výstupy preskúmania manažmentom

Vrcholové vedenie musí v plánovaných  preskúmať SMK organizácie a tým zabezpečiť:

  • trvalú vhodnosť
  • primeranosť
  • efektívnosť SMK

Hodnotiaca správa musí zahrnúť hodnotenie:

  • možnosti na zlepšovanie SMK
  • potrieb zmien SMK
  • politiky kvality
  • cieľov kvality

Vstup do preskúmania – musí obsahovať informácie týkajúce sa:

  • výsledkov z auditov
  • spätných hlásení od zákazníkov
  • výkonnosti procesov a zhody produktov
  • stavu preventívnych a nápravných opatrení
  • opatrení z predchádzajúcich preskúmavaní SMK vedením
  • naplánovaných zmien, ktoré mohli ovplyvniť SMK
  • odporúčaní na zlepšenie

Výstup z preskúmania – musí zahŕňať rozhodnutia a opatrenia k týmto bodom:

  • k zlepšovaniu účinnosti SMK a jeho procesov
  • k skvalitňovaniu produktov s ohľadom na požiadavky zákazníkov
  • k potrebám zdrojov

15. Vymenujte a stručne popíšte špecifické prvky systémov environmentálneho manažérstva a manažérstva BOZP.

Špecifické prvky environmentálneho manažérstva

Environmentálne aspekty a vplyvy

  • organizácia musí vytvoriť, zaviesť a udržiavať postupy na identifikáciu envir. aspektov svojich činnosti, výrobkov a služieb, postupy na určenie takých aspektov, ktoré majú alebo môžu mať významný vplyv na ŽP
  • organizácia musí dokumentovať a aktualizovať tieto informácie, zabezpečiť, aby významné envir. aspekty boli brané do úvahy pri vytváraní, zavádzaní a udržiavaní systému envir. manažérstva

Zákonné a iné požiadavky

  • organizácia musí zaviesť a udržiavať postup na identifikáciu a prístup k zákonným a iným požiadavkám, ktoré sa organizácia zaviazala plniť a ktoré sa vzťahujú na jej envir. aspekty,
  • postup na určenie, ako sa tieto požiadavky týkajú jej envir. aspektov,
  • zabezpečiť, aby tieto aplikovateľné požiadavky boli brané do úvahy pri vytváraní, zavádzaní a udržiavaní systému envir. manažérstva

Havarijná pripravenosť a odozva

  • organizácia musí vypracovať, zaviesť a udržiavať plány a postupy na identifikáciu potenciálnych havarijných situácií a potenciálnych  nehôd, ktoré môžu mať vplyvy na ŽP a ako bude na ne reagovať,
  • organ. musí reagovať na konkrétne havarijné situácie a nehody a predchádzať súvisiacim nepriaznivým envir. vplyvom alebo ich zmierňovať,
  • musí pravidelne preskúmavať a upravovať postupy na havar. pripravenosti a odozvy, pravidelne skúšať takéto postupy, tam, kde je to možné,

Riadenie prevádzky

  • organizácia musí identifikovať a plánovať tie prevádzky, ktoré súvisia s identifikovanými envir. aspektami v súlade so svoju envir. politikou, cieľmi ,
  • musí vytvoriť, zaviesť a udržiavať postupy na riadenie situácií , kde by ich neprítomnosť mohla viesť k odchýlkam od envir. politiky, cieľov

Hodnotenie zhody

  • organizácia musí zaviesť a udržiavať postup na pravidelné hodnotenie dodržiavania aplikovaných právnych požiadaviek,
  • hodnotiť dodržiavanie iných požiadaviek, ktoré sa zaviazala plniť,
  • musí udržiavať záznamy o výsledkoch pravidelných hodnotení.

Špecifické prvky BOZP

Manažérstvo rizika

  • organizácia musí stanoviť, zaviesť a udržiavať postupy na nepretržitú identifikáciu nebezpečenstiev a ohrození, posudzovanie rizík, určenie potrebných opatrení,
  • musí zaistiť, aby sa výsledky posúdenia rizík brali do úvahy pri určovaní opatrení na ich riadenie,
  • organizácia musí dokumentovať a uchovávať v aktuálnom stave výsledky identifikácie a ohrození, posúdenia rizík a určenia riadiacich opatrení

Zákonné a iné požiadavky

  • organizácia musí zaviesť a udržiavať postup na identifikáciu a prístup k zákonným a iným požiadavkám BOZP, ktoré sa na ňu sťahujú,
  • udržiavať v aktuálnom stave,
  • informácie o zákonných a iných požiadavkách oznámiť všetkých zamestnancov a zainteresovaným stranám,

Havarijná pripravenosť a odozva

  • organizácia musí vypracovať, zaviesť a udržiavať plány a postupy na identifikáciu potenciálu a odozvy na udalosti a havarijné stavy (situácie) a na prevenciu a zníženie pravdepodobnosti chorôb z povolania a zranenia, ktoré s nimi môžu byť spojené,
  • preskúmať svoje plány a postupy ohľadom svojej pripravenosti a odozvy na havarijné stavy, najmä po výskyte incidentov alebo havarijných situácií,
  • tam, kde je to možné, tieto postupy pravidelne preskúšavať,

Vyšetrovanie incidentov, nápravná a preventívna činnosť

  • organizácia musí stanoviť postup pre evidenciu, vyšetrovanie a analýzu incidentov za účelom zistenia nedostatkov BOZP a iných faktorov, ktoré môžu spôsobiť alebo prispieť k vzniku incidentov, identifikácie potreby vykonania nápravnej činnosti, identif. príležitostí na preventívnu činnosť, pre neustále zlepšovanie, informovania o výsledkoch vyšetrovania,
  • akákoľvek nápravná alebo preventívna činnosť zavedená za účelom eliminácie príčin skutočných a potenciálnych nezhôd musí zodpovedať rozsahu problémov a byť úmerná riziku, ktorému čelí BOZP,
  • organ. musí zaviesť a zaznamenať akékoľvek zmeny v dokumentovaných postupoch vyplývajúcich z nápravnej a preventívnej činnosti

Riadenie prevádzky

  • organizácia musí identifikovať tie prevádzky a činnosti, ktoré sú spojené s identifikovanými nebezpečenstvami a ohrozeniami, a kde je potrebné aplikovať kontrolné opatrenia,
  • organizácia musí zaviesť a udržiavať postupy, ktoré súvisia s rizikami dodávateľov a zainteresovaných strán a oznamovať im príslušné postupy a požiadavky

Posúdenie zhody

  • organizácia musí vytvoriť, zaviesť a udržiavať postupy na posudzovanie zhody s príslušnými právnymi a inými požiadavkami,
  • archivovať záznamy o výsledkoch pravidelných hodnotení

Konzultácie, zapojenosť zamestnancov

  • organizácia musí určiť, zaviesť a udržiavať postupy pre účasť zamestnancov ich vhodným zapájaním do identifikácie nebezpečenstiev a ohrození, posúdenia rizika, určovania nápravných opatrení, vyšetrovania incidentov, do tvorby a preskúmania politiky a cieľov BOZP,
  • organizácia musí určiť, zaviesť a udržiavať postupy pre: a) účasť zamestnancov, b) účasť dodávateľov na konzultáciách k zmenám, ktoré by mohli ovplyvniť ich BOZP
  • ich zastúpením na riešení otázok BOZP.

16, 17, 18, 19:

16. Vymenujte prvky integrovaného systému manažérstva, ktoré spadajú do fázy plánovania (plánuj) a stručne ich popíšte.

1. Manažérstvo rizika: riadenie rizika, identifikovanie možných zdrojov ohrozenia, pomocou metód a nástrojov sa realizuje identifikácia možných porúch podľa skúmaného systému.

2. Ciele: Stanovenie cieľov, politika SM je základný rámec pre stanovenie cieľov. Ciele je nutné mať definované aby podnik mohol merateľne preukázať svoje plnenie si záväzkov.

3. Zákonne a iné požiadavky: Podnik sa musí riadiť platnou legislatívou, plniť predpisy a normy, a zároveň prihliadajúc na všetky zložky človek – stroj – environment.

4. Identifikácia zdrojov: jednoznačné vytýčenie zdrojov – energie, materiálu a polotovarov použitých pre výrobný proces. Vstupné informácie a financie. Jednoznačná identifikácia vstupov do procesu už od fázy plánovania a návrhu.

5. Určenie organizačnej štruktúry, rolí, zodpovedností a právomoci: Kto má čo robiť, a za čo je do akej miery zodpovedný. Vedúci stanovujú úlohy svojím podriadeným, a určujú za akých podmienok a v akom rozsahu si majú zamestnanci plniť svoje požiadavky. V prípade pochybenia sa vyvodzujú dôsledky a preto je potrebné vedieť jasne definovať – kto je za čo zodpovedný.

6. Havarijná pripravenosť pre predvídateľné situácie: Je nutné mať v prípade havárie vopred stanovené pokyny na realizáciu záchranných prác. Plán ukrytia, plán evakuácie. Hlavná myšlienka je odstrániť chaos a paniku, ktorá kumuluje dopady havárie.  Včasná a dôkladná havarijná pripravenosť znamená jasné pokyny pre všetkých zamestnancov v prípade

17. Vymenujte prvky integrovaného systému manažérstva, ktoré spadajú do fázy zavedenia a prevádzky (urob) a stručne ich popíšte.

1. Riadenie prevádzky :

Zásadou systémového prístupu pri operatívnom riadení zmien je prijatie príslušných opatrení ešte pred zavedením týchto zmien.

V rámci systému riadenia má organizácia identifikovať tie prevádzky a činnosti, pri ktorých sa vyskytuje osobitný režim práce, pri ktorých je zvýšené riziko, kde sa predpokladá prítomnosť cudzích osôb a ďalšie, pri ktorých sa predpokladá operatívne riadenie.

2. Manažérstvo ľudských zdrojov :

Organizácia musí zaistiť, aby každá osoba vykonávajúca pre organizáciu alebo v jej mene úlohy, ktoré môžu mať nežiadúci vplyv, bola spôsobilá na základe príslušného vzdelania, školenia, skúseností a uchovávať príslušné záznamy.

Školiace postupy musia brať do úvahy rozdielne úrovne :

  • zodpovednosti,
  • schopnosti,
  • gramotnosti,
  • jazykových zručností.

3. Manažérstvo ostatných zdrojov :

Manažment musí zaistiť dostupnosť zdrojov potrebných na vytvorenie, zavedenie, udržiavanie a zlepšovanie ISM. Úlohy, zodpovednosti a právomoci sa musia definovať, dokumentovať a oznamovať.

4. Dokumentácia a jej riadenie :

Organizácia musí ustanoviť a udržiavať informácie na vhodnom médiu ako sú papier, alebo elektronická forma. Pre efektívne riadenie dokumentácie a údajov je nevyhnutné aby :

  • boli dostupné,
  • boli periodicky preskúmané, revidované a schválené poverenými pracovníkmi,
  • dokumenty, ktoré stratili platnosť boli odstránené, alebo ináč zabezpečené proti neúmyselnému použitiu,
  • čitateľné a identifikovateľné.

5. Komunikácia / konzultácia :

Niektoré typické formy komunikácie :

  • interné oznámenia, poučné listy,
  • noviny, časopisy,
  • plagáty, nástenky, vývesné tabule,
  • postupy, príručky,
  • porady, mítingy,
  • rádio,
  • intranet.

Organizácia musí vytvoriť, zaviesť a udržiavať postupy na zabezpečenie :

  • internej komunikácie medzi rôznymi stupňami riadenia a úrovňami v organizácii,
  • komunikácia s dodávateľmi,
  • komunikácia s vonkajšími zainteresovanými stranami.

6. Vzťah s dodávateľmi :

Každá organizácia je previazaná so svojimi dodávateľmi, preto je potrebné, aby medzi nimi boli dosiahnuté obojstranné vyvážené a prospešné vzťahy. Kľúčovými aktivitami pre naplnenie toho to princípu sú:

  • výber kľúčových, resp. strategicky významných dodávateľov,
  • pravidelné hodnotenie dodávateľov,
  • poskytovanie rôznych druhov pomoci,
  • efektívna komunikácia a obojstranná dôvera,
  • motivácia dodávateľov k zlepšovaniu a pod.

Uvedené princípy sú aj podkladom pre výkon tzv. samohodnotenia, jedného z veľmi efektívnych spôsobov zvyšovania výkonnosti organizácie.

18. Vymenujte prvky integrovaného systému manažérstva, ktoré spadajú do fázy kontroly (overuj) a stručne ich popíšte.

1. Monitorovanie a meranie:

Mechanizmus, ktorým organizácia nepretržite posudzuje svoju výkonnosť.

2. Analýza a riadenie nezhôd:

Proces Riadenie nezhody upresňuje zodpovednosti a právomoci v rámci realizácie kontrol a zabezpečenia nápravných opatrení v prípade zistených nezhôd. Tento proces sa týka všetkých zamestnancov, ktorý sú povinný bezodkladne hlásiť každú zistenú nezhodu a v prípade potreby nepokračovať v realizácii činnosti až do vyriešenia. Keď dôjde aj napriek prijatým opatreniam k zisteniu nezhôd je potrebné prijímať iné účinnejšie opatrenia.

3. Audit systému manažérstva:

systematické  a nezávislé skúmanie s cieľom určiť, či je systém manažérstva funkčný a či súvisiace výsledky sú v súlade s plánovanými zámermi, či sa tieto zámery realizujú efektívne a či sú vhodné na dosiahnutie cieľov. Zároveň slúži ako indikátor podnetov na zlepšovanie.

19. Vymenujte prvky integrovaného systému manažérstva, ktoré spadajú do fázy prekúmania (konaj) a stručne ich popíšte.

1. Všeobecne Vrcholový manažment musí v pravidelných intervaloch preskúmať systém manažérstva, aby tým  zabezpečil  jeho trvalú  vhodnosť, primeranosť, efektívnosť.

Hodnotiaca správa musí zahrnúť hodnotenie:

  • možnosti na zlepšovanie
  • potreby zmien SM
  • politiky
  • cieľov

Preskúmanie manažmentom musí byť dokumentované.

2. Preskúmanie vstupov

Vstup do preskúmania manažmentom musí obsahovať:

  • výsledky interných auditov
  • komunikáciu od externých zainteresovaných strán
  • výkonnosti procesov a zhody produktov
  • stav preventívnych a nápravných opatrení
  • mieru splnenia cieľov
  • opatrenia z predchádzajúcich preskúmaní
  • odporúčania na zlepšenie

3. Preskúmanie výstupov

Výstupy z preskúmania manažmentom musia obsahovať akékoľvek rozhodnutia a činnosti týkajúce sa možných zmien politiky, cieľov a ostatných prvkov integrovaného systému manažérstva.

20. Čo musí spĺňať ISM?

Všetky zložky ISM musia byť dokonale harmonizované – nesmú si/si vzájomne odporovať. Musí obsahovať požiadavky všetkých SM, ktoré sa do neho integrovali. Pri harmonizácii sebe odpovedajúcich prvkov jednotlivých SM sa integruje najprísnejšia požiadavka. Zavedenie ISM musí prinášať organizácii benefit, inak nemá zmysel.

21. Vymenujte 3 základné princípy manažérstva rizika.

  1. Žiadny systém nie je stopercentne bezpečný
  2. Celkové riziko nie je nikdy nulové
  3. Bezpečnosť znamená žiadne straty

22. Popíšte pojmy nebezpečenstvo, ohrozenie, cieľ ohrozenia, nebezpečná zóna a objasnite vzájomné vzťahy medzi nimi.

Nebezpečenstvo – sa chápe všetky objekty (pohybujúce sa  vozidlá, závesné bremená, výpary chemickej látky, šmykľavá podlaha, unikajúci plyn..), ktoré by mohli akýmkoľvek spôsobom ohroziť okolie (ľudí, výrobné zariadenia, výrobky, ŽP, kvalitu, produktivitu). Identifikujeme ho kladením otázky Kto alebo Čo môže spôsobiť ohrozenie okolia. Nebezpečenstvo je zdrojom ohrozenia.

Ohrozenie – je akákoľvek činnosť, podmienka, alebo situácia, ktorá vedie, alebo potenciálne môže viesť k vzniku nežiaducej udalosti. Pod pojmom ohrozenie treba chápať spôsob, akým nebezpečenstvo ohrozuje okolie (pádom, úderom, nárazom, výbuchom, ožiarením, hlukom, priemyselnou otravou). Identifikujeme ho  kladením otázky Ako, (akým spôsobom) môže dôjsť k vzniku nežiaducej udalosti.

Ohrození sme od chvíle, keď vkročíme, alebo vložíme časť tela do nebezpečnej zóny. Keď nie je ohrozenie, nie je ani nebezpečná zóna.

Cieľ ohrozenia – hodnota (hlavne zdroje – ľudské, materiálne) ktorá je , alebo môže byť terčom ohrozenia (t.j. hodnota, na ktorú má nežiaduci dopad). Ciele ohrozenia sa musia chrániť. Ľudia sú najdôležitejším cieľom ohrozenia, ktorý treba chrániť. Manažment musí rozhodnúť o tom, ktoré ciele ohrozenia sa budú chrániť.

Ciele ohrozenia : ľudia, príslušenstvo, výrobok, produktivita (prestoj), prostredie, vlastníctvo informácií, reputácia.

Identifikácia cieľov ohrozenia – kto môže byť zranený, alebo čo sa môže poškodiť/zničiť.

Nebezpečná zóna – je priestor, v ktorom pôsobí ohrozenie. Je to priestor, v ktorom môže dôjsť k ujme na zdraví, poškodeniu alebo zničeniu výrobného prostriedku, materiálu, ŽP.

Vzájomný vzťah medzi nebezpečenstvom a ohrozením

Nebezpečenstvo                                            Ohrozenie

Kto, čo?                                                                  Ako, akým spôsobom?

Vysokopecný plyn    ­­­­­­­>                                     explóziou, požiarom, tlakom, otravou

1 nebezpečenstvo       ­­­­­­­>                                    viac ohrození

23. Popíšte pojmy riziko, posudzovanie rizika, zostatkové riziko a určenie akceptovateľnosti rizika.

Riziko – kombinácia pravdepodobnosti vzniku nežiaducej udalosti a jej dôsledkov.

R = P x D

Riziko – veľkosť ohrozenia

Určenie akceptovateľnosti rizika určuje v konečnom dôsledku spoločnosť

Posúdenie rizika – celkový proces odhadu rizika a rozhodnutia o tom, či je alebo nie je riziko akceptovateľné. Malo by byť definované s ohľadom na svoj rozsah, charakter a časovú náročnosť tak, aby sa zabezpečilo, že bude viac proaktívne (zamerané na prevenciu- ešte sa nič nestalo) než reaktívne (používa sa po vzniku nehody alebo incidentu – už sa niečo stalo).

Nenahrádza povinnosť byť v súlade so zákonnými požiadavkami, normami, postupmi.

Posudzovať riziko by mal vykonávať  tím zložený z kompetentných osôb.

Matica posudzovania rizika (MPR) – návod na subjektívne posúdenie rizika súvisiaceho s analyzovaným ohrozením. Je založená na definícii rizika a princípe tzv. ISO RISK krivky. Matica sa môže použiť iba pre identifikované ohrozenia. Matica neidentifikuje ohrozenia. Identifikovanie musíme spraviť sami. Pomôže len posúdiť riziká, ktoré  súvisia s ohrozením.

Akceptovateľné riziko – v prípade, že je riziko posúdené podľa MPR ako akceptovateľné

(má hodnotu 1 a nachádza sa v bezfarebnej zóne), nevyžadujú sa žiadne opatrenia na jeho ďalšie riadenie. Zaeviduje sa do registra rizík BOZP a proces posudzovania a riadenia rizík sa týmto ukončí.

Prechodne akceptovateľné riziko – v prípade, že je riziko posúdene podľa MPR ako prechodne akceptovateľné (nachádza sa v modrej zóne a má hodnotu 2), vyžaduje sa aby opatrenia boli vykonané do stanoveného termínu na jeho ďalšie riadenie. Ľudia by nemali byť vystavený prechodne akceptovateľnému riziku.

Neakceptovateľné riziko – v prípade, že je riziko podľa MPR posúdene ako neakceptovateľné ( nachádza sa v červenej zóne a má hodnotu), vyžaduje sa okamžité vykonanie opatrení na jeho ďalšie riadenie. Pracovná činnosť, s ktorou dané riziko súvisí, sa nesmie vykonávať do realizácie opatrení, ktoré znižujú hodnotu rizika aspoň na prechodne akceptovateľnú úroveň. Ľudia nesmú byť vystavený neakceptovateľnému riziku.

Úroveň A = NIKDY – bez nej by sa nedalo posúdiť zostatkové riziko  v prípade, že bolo ohrozenie odstránené.

Zostatkové riziko – riziko, ktoré zostalo po vykonaní opatrení. Ak sa pomocou opatrení odstránilo pôvodné riziko, zostatkové riziko je nulové. V ostatných prípadoch sa opatrenia musia vykonávať dovtedy:

  1. kým sa hodnota zostatkového rizika nezníži na hodnotu akceptovateľného rizika
  2. kým sa zostatkové riziko nepresunie do inej roviny napr. poistením
  3. kým sa zostatkové riziko neposúdi ako tolerovateľné.

Zostatkové riziko posúdene ako tolerovateľné, predstavuje riziko, ktoré sa základe súčasných vedeckých a technických poznatkov nie je možné odstrániť ani znížiť na úroveň akceptovateľného rizika. Súvisí s výskytom neodstrániteľného nebezpečenstva a ohrozenia.

24. Vymenujte a stručne popíšte alternatívy riadenia rizika.

1. Odstrániť – používa sa izolovane od ostatných alternatív. Na prvom mieste musí byť rozhodnutie odmietnuť vystaviť organizáciu riziku. Úplná eliminácia existujúceho rizika.

2. Znížiť (ošetriť) – odstránenie nemusí byť praktické, dokonca je to v niektorých prípadoch nemožné. Riziko ešte vždy existuje. Väčšina aktivít v oblasti BOZP zahŕňa znižovanie rizika – je to najpoužívanejší spôsob riadenia rizika.

3. Presunúť

  • Poistenie – proti finančným stratám, leasing, zmluvná dohoda sú tiež bežnou formou poistenia, nespoľahlivých resp. nebezpečných systémov; najdrahší spôsob platenia za riziko.
  • Iné spôsoby – presunúť riziko na dodávateľa/subdodávateľa, výrobca je často zodpovedný za výrobok, chyby a opomenutia.

4. Tolerovať – v poradí posledná voľba riadenia rizika. Hodnota tohto typu zostatkového rizika môže dosahovať maximálne úroveň prechodne akceptovateľného rizika. Používa sa v prípadoch, v ktorých na základe súčastných vedeckých a technických poznatkov nie je možné riziko odstrániť ani znížiť na úroveň akceptovateľného rizika.

Organizácia môže použiť kombináciu posledných troch spôsobov riadenia rizika:

  • v prípade výskytu neakceptovateľného rizika, ktoré nemožno odstrániť, ho najprv znížime na prechodne akceptovateľnú úroveň, a toto zostatkové riziko budeme tolerovať.
  • Alebo ho najprv znížime na prechodne akceptovateľnú úroveň, a toto zostatkové riziko presunieme do roviny poistenia.

25. Vymenujte a stručne popíšte pojmy incident, nehoda a skoronehoda a schematicky znázornite priebeh nežiaducej udalosti.

Incident – nežiaduca udalosť, ktorá vyústila, alebo mohla vyústiť do nehody.

Nehoda – nežiaduca udalosť, ktorá spôsobí smrť, poškodenie zdravia, poranenie, škodu alebo inú stratu. Výsledkom nehody je vždy strata.

Skoronehoda – udalosť, ktorá iba zhodou okolností nespôsobila smrť, poškodenie zdravia, poranenie, škodu alebo inú stratu.

Priebeh nežiaducej udalosti



Nechaj komentár

  • [ Vyhľadaj ]

      




  • [ Zaujímavé linky ]

    • 1. Strojárska technológia náuka o procesoch, ktorými sa za pomoci mechanickej alebo tepelnej energie menia konštrukčné materiály na strojnícke výrobky – zlievarenstvo, obrábanie, tvárnenie, tepelné spracovanie povrchov, povrchové úpravy povlakovaním, montáž…
    • 2. Projektovanie výrobných systémov rojektovanie – realizácia – prevádzka výrobných systémov, projektová činnosť, analýza – štruktúra – rozvoj výroby
    • Slovenský ústav technickej normalizácie Slovenský ústav technickej normalizácie

  • Error. Page cannot be displayed. Please contact your service provider for more details. (6)




    Share your story & Inspire Others. $9.99 .org from GoDaddy.com!