Horenie je zložitý dej založený na fyzikálno-chemických premenách prebiehajúcich v reakčnom pásme, doprevádzané uvoľňovaním tepla a svetla. Pre vznik horenia je potrebný zdroj, horľavina a okysličovadlo.

2 typy horenia:

• Spaľovanie – technický využiteľné horenie (získavanie tepla, energie, chemických produktov) – do reakčného priestoru je dávkované palivo a horľavina oddelene, alebo sa tesne pred reakčným pásmom rozdeľujú.
• Požiar – havarijný nežiadúci stav založený na horení spáliteľných látok – do reakčného priestoru je prenášaný vzduch prúdením, alebo difúziou.

Z hľadiska makroštruktúry horenie a výbuch definujeme:

Horenie – fyzikálno-chemický jav spojený s uvoľňovaním energie a v prípade chemických výbuchov aj s uvoľňovaním tepla a svetla.

Výbuch – nedochádza k výmene hmoty s okolím, alebo je výmena nepodstatná

Tepelný výbuch – samovoľná nežiadúca výbušná reakcia

Explozívne horenie – výbušná premena, pri ktorej lineárna rýchlosť šírenia reakčnej zóny sa dosahuje pri nízkych hodnotách a len v niektorých prípadoch dosahuje hodnotu 100m/s

Detonácia – výbušná premena

Medze výbušnosti - šírenie explozívneho horenia alebo detonácie je závislé na veľkosti energie uvoľnenej v teplotnej alebo detonačnej vlne a na citlivosti nezreagovaných častí systému k iniciácii.

1. DMV – dolná medza výbušnosti – najnižšia koncentrácia horľavého plynu alebo pary v okysličovadle.
2. HMV – horná medza výbušnosti – najväčšia koncentrácia horľaviny